Genealogická džungľa dynastie Reich

Výskum, ktorý znovu pospájal vyblednutý, rozpletený a roztrúsený rodokmeň

Po tom, čo som sa v nedávnych príspevkoch podelil o niektoré príbehy mojej vlastnej rodiny, by som sa s vami teraz rád začal deliť o výsledky môjho výskumu iných dynastií. Niektoré z nich som uskutočnil z osobného záujmu, iné na žiadosť klientov.

Ponorme sa spoločne do rozsiahleho genealogického a historického bádania o dynastie Reich. Tento výskum odhalil nielen spletité a dávno stratené historické a spoločenské súvislosti, ale aj priniesol na svetlo zabudnuté postavy.

Po mnoho rokov bola z tejto rodiny známa a dobre zdokumentovaná len jedna, slávna rabínska vetva, zatiaľ čo ostatné rodinné vetvy zostávali zahalené rúškom tajomstva. Ich príbehy upadli do zabudnutia a ich členovia stratili kontakt nielen medzi sebou navzájom, ale aj so svojou vlastnou rodinnou históriou.

Hĺbkový výskum si vyžadoval dôkladné preverenie informácií naprieč mnohými oblasťami poznania. Napokon nielenže vrátil zabudnuté historické postavy do popredia, ale viedol aj k významným objavom týkajúcim sa potomkov rodiny a jej prepojení s inými zaujímavými dynastiami.

V predchádzajúcom príspevku, 'Vinný prepojením: veľká hodnota prepletených rodokmeňov', som v krátkosti vysvetlil, ako som sa dostal k histórii dynastie Reich. Rodina Reich z Trnavy, ktorá bola s rodinou môjho starého otca spriaznená manželstvom minimálne štyrikrát, si bola istá, že sú bratranci slávnej rabínskej rodiny rovnakého mena. Preto som chcel nájsť presné spojenie.

Keďže rabínska časť dynastie Reich začína rabínom Jaakovom Kopplom Altenkunstadt-Reichom, známym ako Koppel Charif (1766 – 1835), ktorý bol hlavou verbovskej ješivy (dnes Vrbové, Slovensko) a zároveň jedným z najvýznamnejších rabínov v Uhorsku svojej doby, a ktorého eulogizoval jeho priateľ rabín Mojžiš Schreiber, známy ako 'Chatam Sofer', pustil som sa do dešifrovania rodokmeňa jeho potomkov. Myšlienka, že to bude rýchly alebo jednoduchý proces, sa však ukázala ako mylná.

Rabín Jaakov Koppel Altenkunstadt-Reich, 'Koppel Charif', nar. 1766 v Altenkunstadte, Bavorsko, zomr. 12.12.1835 vo Vrbovom.

Do tohto procesu – do odkrývania zdanlivo nesúvisiacich zdrojov, postáv a príbehov – som za tie roky vložil neskutočné množstvo času a úsilia. Nielen príbehy, ktoré som nazbieral pri samotnom bádaní, ale aj zážitky z môjho vlastného života počas uplynulých osemnástich rokov sa udiali práve vďaka tomuto prepojeniu. Pre mňa sa stalo takmer nemožné nájsť ten správny spôsob, ako to všetko rozčleniť a podeliť sa o jednotlivé časti. Cítim však, že nastal ten správny čas a som veľmi rád, že sa s vami konečne môžem začať deliť o tieto príbehy.

Každý, kto sa kedy zaujímal o Koppel Charifa ako historickú osobnosť, alebo sa pokúšal vystopovať jeho rodinnú históriu, veľmi rýchlo narazí na hlavný historický prameň, ktorý sa o ňom zachoval – knihu 'Toledoth Jacob, Biografia rabína Koppela Charifa z"l (Rabína Jaakova Koppela Altenkunstadta)'. Túto knihu vydal v Londýne v roku 1918 jeden z jeho pravnukov, Dr. Charles (Jaakov Koppel) Duschinsky.

Knihu napísal Charles Duschinsky ako prejav úcty a lásky, pri príležitosti 50. výročia vymenovania jeho otca, rabína Dova Bera (Bernharda) Duschinského, za Av Beit Din (hlavu rabínskeho súdu) v Námestove.

Je zrejmé, že autor osobne poznal mnohých potomkov svojho pradedka. Čiastočne to bolo vďaka prestížnej línii, z ktorej pochádzal, keďže jeho otec, štyria bratia jeho matky Rivky Cheily (Kateriny) rodenej Reich, ako aj jeho starý otec a pradedko, patrili medzi najvýznamnejších ortodoxných rabínov Rakúsko-Uhorskej monarchie. Okrem rabínskej učenosti boli muži v tejto rodine aj svetsky vzdelaní, takže disponovali nielen halachickou autoritou, ale aj akademickými titulmi. Boli zvyknutí na kritické myslenie, dôkladný výskum a precíznu analýzu.

Aj samotný Charles Duschinsky bol vysvätený za rabína a zároveň úspešne dokončil doktorandské štúdium v odboroch jurisprudencie a sociálnej ekonómie na univerzitách po celej monarchii – od Klužu-Napoky v dnešnom Rumunsku až po Vroclav v dnešnom Poľsku. Vďaka všetkým týmto okolnostiam, ako aj takmer akademickému štýlu písania s poznámkami pod čiarou a odkazmi na množstvo zdrojov, na ktoré sa spolieha, Duschinsky si okamžite získava dôveru mnohých čitateľov.

Na strane 35 knihy, pod nadpisom "Jeho synovia a potomkovia", Duschinsky píše:

Manželka jeho mladosti, pokorná Rebbetzin, pani Reizel, požehnanej pamäti, zomrela v židovskom roku 5559 (1798-1799). Medzi jeho zachovanými rukopismi je aj chválospev, ktorý predniesol pri postavení náhrobného kameňa na jej hrob, a na obálke rukopisu sú napísané nasledujúce slová: 'Kázeň morálneho pokarhania v utorok, večer pred Roš Chodeš Av 5560, v deň postavenia náhrobného kameňa mojej milej, drahej Rebbetzin Reizel, nech je nad ňou pokoj.' Porodila mu dvoch synov a dve dcéry.

Chlapci boli:

1. Shmuel, známy ako Zanvil, ktorý zomrel ešte ako mladý chlapec.

2. Shimon, ktorý bol obchodníkom a usadil sa v meste Kecskemét v Uhorsku, a tam dodnes prebývajú jeho potomkovia.

Dievčatá boli:

3. Jeho dcéra Scheindel, manželka rabína Eliahu Bustina z"l.

4. A jeho dcéra Pessel, manželka rabína Avrahama Dohana, vynikajúceho znalca Tóry v Neustadtl.

Po smrti svojej manželky, Rebbetzin Reizel, sa oženil s jej sestrou, pani Leiblou. S ňou mal ďalších troch synov a dve dcéry.

Dievčatá boli:

5. Pani Mattel, manželka vyššie spomenutého rabína Davida Leiba Bardacha.

6. A pani Jittel, manželka rabínskeho učenca, rabína Leiba Rosenzweiga z"l, vnuka geniálneho rabína Bezalela Ronschburga, hlavy rabínskeho súdu v Prahe.

A jeho traja synovia z druhého manželstva boli:

7. Rabín Cvi Hirsch, ktorý sa usadil v Neustadtl.

8. Rabín Meshullam, ktorý pôsobil v trenčianskej komunite. Bol bystrý a mal úžasný dar reči a okopíroval väčšinu z otcových inovácií v písaní. Niektoré zväzky zostali v jeho rukách a po jeho smrti prešli na jeho syna, rabína Ješaju Reicha z"l, ktorý taktiež žil v Trenčíne. A po smrti rabína Ješaju, asi pred dvadsiatimi rokmi, boli rukopisy odovzdané môjmu strýkovi, môjmu učiteľovi, rabínovi Mošemu, nech jeho svetlo žiari jasne, Av Beit Dinovi svätej komunity v Banowitz.
   

9. Najmladší z jeho synov bol geniálny rabín, chassid a pokorný, rabín Avraham Jechezkel Reich* z"l. Bol najmladším synom svojho otca, pretože sa narodil v roku 1813. Už ako chlapec sa prejavil jeho čistý intelekt a jeho otec bol jeho vychovávateľom v Tóre a v bázni Božej. A chlapec vyrastal na radosť svojich rodičov. Bol im pomocou a oporou v ich starobe, a najmä svojmu otcovi bol dobrým priateľom a pomáhal mu v záležitostiach komunity a ješivy. [...]

   
   

   * Členovia rodiny rabína Koppela Charifa boli známi pod menom 'Reich' z nemeckého výrazu 'Aus dem Reich' a nepoužívali priezvisko svojho otca 'Altenkunstadt'. Mená rodín v nemeckom jazyku boli Židmi prijaté počas vlády cisára Jozefa II. (1780-1790) podľa jeho dekrétu, a nie je známe, či rabín Koppel Charif sám toto podpísal v nemeckom jazyku menom Reich.

Mnohí bádatelia, či už amatéri alebo profesionáli, ktorí skúmali rodinu Reich, sa snažili vystopovať potomkov Koppela Charifa. Každý z nich však postupne zistil, že niečo jednoducho nesedí. Pokiaľ ide o vetvu jeho pradedka, Avrahama Jechezkela Reicha, Duschinského informácie sú presné a spoľahlivé. V skutočnosti ide o známu a mimoriadne dobre zdokumentovanú rabínsku rodinu, ktorá po sebe zanechala nielen množstvo rabínskych kníh s úvodmi detailne popisujúcimi genealógiu autorov, ale aj venovania od potomkov, ktorí prispeli k povzneseniu duší svojich príbuzných. Tieto venovania zároveň poskytli cenné dodatočné informácie, a preto bolo pre Duschinského ľahké doplniť údaje o blízkych príbuzných, ktorých osobne poznal.

Pokiaľ ide o všetky ostatné deti Koppela Charifa, informácie, ktoré Duschinsky poskytuje, sú v rozpore s genealogickými prameňmi a opakovane ma viedli do slepých uličiek. Je dôležité si uvedomiť, že v tom čase boli archívne zdroje nedostupné. Navyše, aj korešpondencia, ktorú viedol z Londýna so svojimi príbuznými v Uhorsku, sa stala problematickou počas prvej svetovej vojny. Ako občan nepriateľského štátu v Anglicku, napriek tomu, že bol ženatý s občiankou narodenou v Londýne, prešiel Dr. Charles Duschinsky mnohými ťažkosťami, čo určite sťažilo, ak nie znemožnilo, výskum predchádzajúci vydaniu knihy.

Korešpondencia, ktorú som viedol s genealógmi a potomkami rodiny Reich, ktorí sa stále snažili zistiť, či majú spojenie s Koppelom Charifom, nedokázala nájsť styčné body medzi 'oficiálnymi' informáciami v knihe a dokumentmi, ktoré objavili, a nerozumeli prečo. Táto situácia frustrovala mňa aj ich. Postupom času sme sa preto spoločne s príbuzným, ktorý je potomkom Reichovcov, a priateľom, ktorého manželka je tiež pokrvne spriaznená s dynastiou Reich, začali snažiť dešifrovať informácie vo všetkých vetvách dynastie a 'dať ich do poriadku'. Ak sa ukáže, že sú tam chyby.

Po rokoch hĺbkového výskumu a odkrývania zdrojov a informácií, ktoré sa rozprestierali naprieč rôznymi krajinami a storočiami, sme dokázali prepísať príbeh. Podarilo sa nám odhaliť údaje, ktoré Duschinskymu unikli, opraviť chyby v informáciách, ako ich pochopil a zdokumentoval, a nanovo zmapovať tú zložitú genealogickú džungľu, ktorú sme objavili.

Nedajte sa však mýliť – toto nie je žiadny pokus spochybniť dôležitosť Duschinského ani jeho knihy. V čase, keď pracoval, a vzhľadom na dostupné zdroje, odviedol to najlepšie, čo mohol. Práve naopak, mojím cieľom je dokončiť a vylepšiť výskum, ktorý začal, a zvečniť tak fascinujúcu dynastiu, ktorej je súčasťou.

Množstvo nazbieraných informácií je obrovské a nechcem čitateľov unaviť. Preto budem publikovať samostatné príspevky, ktoré sa budú venovať rôznym vetvám potomkov rodiny. Budem sa snažiť, aby príbehy udržali záujem a zvedavosť, a to aj popri iných príspevkoch, ktoré sa medzitým objavia a budú o iných rodinách.

Koppel Charif zomrel 12. decembra 1835 vo Vrbovom, na mieste, kde zasvätil svoj čas vyučovaniu mnohých rabínskych kandidátov. Pochovaný je v prvom rade na miestnom židovskom cintoríne, po boku rabínov komunity.

Náhrobný kameň Koppela Charifa vo Vrbovom. fotografie: Mattan Segev-Frank

Už za niekoľko rokov po jeho smrti sa svet radikálne zmenil. Tieto zmeny priniesla priemyselná revolúcia, proces urbanizácie európskych miest a nové príležitosti, ktoré sa naskytli Židom v Uhorsku. Všetky tieto premeny ovplyvnili každú rodinu, prinútili ľudí zmeniť bydliská, povolania, náboženskú príslušnosť a mnoho ďalšieho.

A keďže nič nie je nikdy skutočne náhodné – len päť minút po tom, čo som si sadol a začal písať tento príspevok, mi bol zaslaný radostný príspevok zverejnený obcou Vrbové. Tej sa podarilo získať financie vo výške 582 000 € z fondov EÚ na čiastočnú rekonštrukciu synagógy, kde kedysi pôsobil Koppel Charif. Obec pridá ďalších 100 000 € na financovanie projektu, v rámci ktorého budú zrekonštruované veže po obvode budovy, vymenené okná a dvere, čiastočne zrekonštruované vnútorné priestory, zavedená elektrická inštalácia, vybudované parkovisko pri budove, nainštalované zábradlie a rampa pre telesne postihnutých a mnoho ďalšieho.

Rád by som dúfal, že ide o zachovanie synagógy za účelom dokumentovania a pripomínania bohatej židovskej histórie tohto miesta. Keďže však miestna komunita bola prevažne vyvraždená počas holokaustu a už celé desaťročia tam nežije ani jeden Žid, je pravdepodobnejšie, že rekonštrukcia bude slúžiť na premenu budovy na komunitné miesto pre všeobecné účely.

Chvíle ako tieto ma zarmucujú a silne mi pripomínajú, prečo je také dôležité skúmať, pripomínať a uchovávať pamiatku židovských komunít, ktoré zahynuli počas holokaustu. A to tak vo forme komplexných historických štúdií, ako aj v individuálnej dokumentácii životov členov komunít, ktorí tam kedysi žili a pracovali.

Už začínam pripravovať ďalší príspevok. Bude o najstaršej dcére Koppela Charifa, ktorá sa tak vráti na prvé miesto v chronologickom poradí jeho detí. Spoločne sa ponoríme do jednej z najkomplikovanejších a najzaujímavejších rodinných 'džunglí'.

Ak ste aj vy zvedaví na objavovanie koreňov svojej rodiny a potrebujete odborníka, ktorý vás s citom prevedie vašou vlastnou 'genealogickou džungľou' – neváhajte ma kontaktovať.