Moja prababka, obchodník, doktor, lichtenštajnské kniežatá, riaditeľ opery a rabín.
- Mattan Segev-Frank
- Mar 20
- Čítanie: 10
S radosťou sa s vami podelím o príbeh rodiny Oblattovcov, najzvláštnejšej a zároveň jednej z najzaujímavejších vetiev môjho rodokmeňa, a o kľukatú cestu, ktorá viedla k jej odhaleniu – od nevedomosti o jej existencii až po objavenie fascinujúcich, slávnych i neslávnych príbuzných.
1. Moja prababička
Keď som začal pátrať po svojich koreňoch, o rodine starého otca Yehudu som vedel len málo. Najmä o jeho matke, Terézii Frankovej, rodenej Neuhauszovej, a jej rodine. Starý otec si pamätal len to, že jej rodičia zomreli mladí, ale nevedel kedy ani prečo.
Z jej maďarského rodného listu som zistil, že sa narodila 4. apríla 1894 v Érsekújvári, dnešných Nových Zámkoch. Jej rodičmi boli Lipót (maďarská verzia Leopolda) Neuhausz z Nových Zámkov a Erna, rodená Schwitzerová, z Kovárca, neďaleko Topoľčian. Kedy a kde zomreli, to som musel zistiť sám.
Najprv som hľadal meno Neuhaus v Nových Zámkoch na stránke JewishGen Prekvapilo ma, že v súpise z roku 1869 bola s týmto menom len jedna rodina, hoci Neuhaus bol nemecký názov mesta.
Jediná nájdená rodina boli Abrahám Neuhaus a jeho manželka Terézia Oblattová so štyrmi deťmi. Abrahám sa narodil v roku 1810 a Terézia v roku 1817, obaja v Ürmény, dnešných Mojmírovciach, asi 30 km od Nových Zámkov. Ich deti boli Ignác (narodený v Ürmény, 1850), Antónia (Ürmény, 1853), Leopold (Nové Zámky, 1859) a Katarína (bez roku a miesta narodenia).
V matrikách som našiel rodný list Leopolda, syna Abraháma Neuhausa a Rezi Oblattovej, a aj jeho súrodencov Ignáca a Antónie. Zistil som, že najstaršia dcéra Katarína sa v roku 1864 vydala za Salamona Rothmana a v roku 1869 už mala deti, preto nebola uvedená v domácnosti rodičov.
Problém bol, že rodičia sa narodili dávno predtým, ako židovská komunita začala viesť matriky. V Ürményi nebola rodina Neuhausovcov vôbec zdokumentovaná a len dva sobášne listy uvádzali meno Oblath alebo Oblat. Nevidel som, ako by som ich mohol spojiť a myslel som si, že som sa dostal na koniec cesty.
Potom mi kamarát s prístupom do skvelej databázy "Otzar HaHochma" ("Poklad múdrosti" v hebrejčine), obrovskej digitálnej knižnice s viac ako 146 000 judaistickými knihami, pomohol hľadať tieto mená v rabínskych zdrojoch.
Našli sme článok rabína Mosheho Alexandra "Zushu" Künstlichera z júla 2011. Bol to úvodný článok v prvom čísle publikácie "Alei Zikaron" ("Stránky pamäti"), vydanej "Machon Zikaron" ("Pamätný ústav"), venovanom pamiatke maďarských Židov. Článok opisoval dedičský spor na rabínskom súde po smrti Shloma Zalmana Császára-Oblatha z roku 5531, teda pred 254 rokmi.
Súd riešil odvolanie dedičov jeho závetu, ktorí mali problém s nadačným fondom. Shlomo Zalman ho chcel odovzdať židovskej komunite v Eisenstadte s podmienkou, že jeho manželka, synovia, zaťovia a ich potomkovia budú navždy viesť komunitu. Ak by komunita ponuku odmietla, jeho zaťovia Izák a Reuven mohli rozhodnúť, ktorá iná komunita fond získa za rovnakých podmienok. Oblatt tak chcel z potomkov urobiť niečo ako židovských barónov v Eisenstadte, ktorý patril rodine Esterházyovcov.
Künstlicher v článku uviedol potomkov Shloma Zalmana Császára-Oblatha, vrátane "jeho dcéry pani Shifry, manželky rabína Reuvena Rakonitza, syna rabína Aryeha Yehudu Leiba Rakonitza [ktorý zomrel 16. tevetu 5513 a je pochovaný v Prešporku]. Rabín Reuven pôsobil ako rabín v Ürmény (o tom pochybujem), Veszpréme (5537 - 5551) a Žabokrekoch. Zomrel okolo roku 5579".
Zmienka o rabínovi Oblathovi z Ürményi ma zaujala a hľadal som ďalšie informácie.
V knihe "Even HaMeir" od rabína Meira Steina z Trnavy z roku 1907, ktorá opisuje maďarských rabínov, som našiel krátky záznam o rabínovi Avrahamovi Shmuelovi Rakonitzovi-Oblattovi:
"Rabín Avraham Shmuel Rakonitz-Oblatt, rabín svätej komunity Ürmény, syn rabína Reuvena Rakonitza, ktorý bol hlavou rabínskeho súdu svätej komunity Veszprém a Bomben. Bol žiakom rabína Mosheho, autora knihy "Chatam Soffer", a bol prijatý za hlavu rabínskeho súdu v Bátorkeszi [Bátorových Kosihách]. Neskôr pôsobil v Ürményi a zomrel 26. nisana 5596. Z matkinej strany bol potomkom rodiny Newallovcov, ktorých monarchia poverila vedením židovskej komunity. Jeho vnukom bol známy lekár Dr. Schenk z Viedne."
Ukázalo sa, že v Ürmény bol rabín z rodiny Oblattovcov, ktorý mohol byť príbuzný Terézie Neuhauszovej. A že mala príbuzného vo Viedni, ktorý bol dostatočne významný, aby sa ním rabín chválil, hoci bol lekárom.
To ma ešte viac zaujalo a hľadal som pár s menami Schenk a Oblatt alebo niekoho menom Schenk z Viedne, ktorý sa mohol narodiť v Ürmény. Záhady pribúdali, ale spojenie som stále nemohol nájsť.
2. Doktor (a kniežatá)
Vo Viedni som našiel niekoľko kandidátov, no po krátkom zúžení výberu som sa zameral na Dr. Samuela Leopolda Alfréda Schenka. Ide o fascinujúcu a dôležitú historickú postavu, ktorú rád predstavím tým, ktorí o nej ešte nepočuli. Mnohí ľudia totiž vďačia za svoj život práve jeho priekopníckemu výskumu.
Samuel Leopold Schenk sa narodil v Ürmény 23. augusta 1840 ako syn Izraela a Sali Schenkovcov. V roku 1865 získal doktorát z medicíny na Viedenskej univerzite a 10. októbra 1869 sa oženil s Rosaliou Wollnerovou v Nitre, ktorá vtedy patrila k Uhorsku, no dnes je súčasťou Slovenska.
Samuel sa už ako 28-ročný stal profesorom na Viedenskej univerzite a v 33 rokoch profesorom embryológie. Vyvinul metódu oplodnenia in vitro experimentovaním s vajíčkami králikov a morčiat.
Dr. Schenk a jeho manželka mali štyroch synov, všetci sa narodili vo Viedni:
Arthur (Avraham), narodený 23. februára 1873.
Friedrich (Shlomo), narodený 17. júla 1874.
Eugen Alois (Zalman), narodený 28. septembra 1878.
Johannes, narodený 22. decembra 1879.
24. apríla 1881 sa Schenk a jeho manželka dali pokrstiť v Dóme svätého Štefana v srdci Viedne. Zo záznamu o krste vyplýva, že krstným otcom pána Schenka bol princ Alfred z Lichtenštajnska a krstnou matkou jeho manželky Rosalie bola princezná Henrietta z Lichtenštajnska. Nie náhodou im boli oficiálne pridané mená Alfred a Henrietta.
Napriek jeho prelomovej práci sa pri pokusoch o získanie hodnosti docenta opakovane stretával s odmietnutím, čiastočne kvôli vtedajším antisemitským náladám. V rakúskych novinách sa dokonca objavovali antisemitské karikatúry jeho a jeho rodiny, ktoré zosmiešňovali ich početnú rodinu. (To súvisí s faktom, že súčasťou prechodu na modernitu v Európe bolo, že rodiny mali čoraz menej detí, zatiaľ čo náboženské židovské rodiny zostávali početnejšie, hoci stále výrazne menšie ako predchádzajúca generácia).
V roku 2020 Tatjana Buklijasová, výskumníčka z Nového Zélandu, publikovala štúdiu o Dr. Schenkovi, ktorá bola uverejnená v rakúskom denníku Der Standard. Buklijasová cituje Mary Douglasovú, ktorá tvrdí, že Dr. Schenk pochádzal z chudobnej vidieckej židovskej rodiny. Zdá sa, že obe nevedeli, že bol vnukom rabína a pochádzal z bohatej a významnej rodiny.
Na prelome 20. storočia Dr. Schenk čelil disciplinárnemu konaniu na Viedenskej univerzite, pretože publikoval teóriu, ktorú vyvinul o spôsoboch kontroly pohlavia počatého embrya prostredníctvom výživy. Táto teória bola už vedecky vyvrátená, ale samotné zverejnenie nebolo v súlade s vtedajšími akademickými štandardmi správania. Ako neprimeraný trest bol nútený predčasne odísť do dôchodku.
Približne o dva roky neskôr, 17. augusta 1902, zomrel v kúpeľnom meste Bad Schwanberg v západnom Štajersku v Rakúsku a tam bol aj pochovaný. Prežili ho manželka a štyria synovia.
Všetci synovia vyrástli a stali sa lekármi v rôznych odboroch. Najstarší syn Arthur zomrel 15. júna 1917.
Následne, po vypuknutí druhej svetovej vojny, nacistický režim považoval konvertovanú vdovu Sali Schenkovú a jej synov, ktorí boli pokrstení v detstve alebo v ranom detstve a vychovaní ako kresťania, za Židov podľa norimberských zákonov, ktoré definovali, kto je Žid. Sali a jej druhý syn Friedrich boli deportovaní do koncentračného tábora Terezín, kde boli zavraždení – ona 14. augusta 1942 a jej syn o dva dni neskôr.
Tretí syn Eugen, ktorý mal doktorát z práva, bol chránený, pretože jeho manželka bola považovaná za „árijku“. Nemohol však pokračovať v práci. Ich syn Otto, narodený v roku 1930, bol nútený vstúpiť do Hitlerjugend a neskôr bol vylúčený kvôli svojmu polovičnému pôvodu.
Otto Schenk sa stal slávnym hercom, divadelným a operným režisérom v Rakúsku a zomrel 9. januára 2025.
Žiaľ, nikdy som nemal možnosť sa s ním spojiť, predstaviť sa ako jeho pokrvný príbuzný a doplniť príbeh našej spoločnej rodinnej histórie, ktorú nikdy nemal možnosť spoznať. Preto som sa rozhodol podeliť sa o tento príbeh tu, na jeho počesť.
3. Rabín
Pri hľadaní informácií o rabínovi Avrahamovi Shmuelovi Leibovi Oblattovi z Ürmény mi pomohli tri dôležité objavy, ktoré mi pomohli doplniť skladačku:
Zhody DNA, ktoré sa objavili na stránke FamilyTreeDNA, mi pomohli identifikovať niekoľko ľudí z celého sveta, všetkých žijúcich potomkov rodín Oblatt/Oblat/Oblath/Oláth/Obblat. Genetické zhody medzi členmi tejto výskumnej skupiny odhalili, že napriek tomu, že sme potomkami rodín Oblattovcov z rôznych miest v Uhorskom kráľovstve, všetci sa navzájom prekrývame. Krížové porovnanie týchto zhôd DNA a ich kombinácia s archívnym výskumom dokázali, že vetva rodiny Oblattovcov siaha až k mužovi menom Izrael Oblatt, ktorý žil v obci Salgó, dnešnom Svätoplukove na Slovensku, a bol pochovaný v neďalekom Ürmény. DNA ukázala, že sme skutočne bratranci, čo znamená, že Izrael musel byť ďalším synom rabína. Okrem neho boli v matrikách a prostredníctvom pohrebných oznámení, ktoré boli vtedy publikované, objavené aj ďalšie deti rabína Oblatta – Salamon, najstarší syn, ktorý sa oženil s Johannou (Cheilou) Massel/Meiselischovou, vnučkou rabína Rafaela Meiselischa z Ukrajiny (známeho pod názvom jeho knihy „Tosafot Shabbat“). Ďalší syn, Lazar Oblatt, sa narodil v Žabokrekoch okolo roku 1803, oženil sa s Eržebet Steinerovou z Ürmény a zomrel v Budapešti. Dcéra Ernestina (Esther) sa narodila v Ürmény okolo roku 1816 a vydala sa za Zakariáša Neubrunna, s ktorým mali najmenej šesť detí a mnoho vnúčat.
Žijúcemu potomkovi rodiny Oblattovcov z Budapešti sa podarilo nájsť zaujímavé archívne dokumenty, naskenované a sprístupnené na HUNGARICANE, spoločnej webovej stránke maďarských archívov, ktoré dopĺňajú životný príbeh Shloma Zalmana, alebo Salamona Oblatta (rabínovho starého otca, zo spomínaného dedičského sporu). Okolo roku 1750 Shlomo Zalman Oblatt kúpil dom na ulici svätého Ladislava v meste Pápa v Maďarsku (na tej istej ulici, kde žil aj jeho brat Izák). V roku 1752 gróf Esterházy napísal list nitrianskemu biskupovi ohľadom Salamona Oblatta, ktorý dodával palivové drevo do rôznych miest vlastnených rodinou Esterházyovcov.
V roku 1765 chcel Salamon Oblatt kúpiť pre svojich synov ďalší dom v Pápe, ale 23. januára 1770 bol zdokumentovaný ako žijúci v meste Veszprém, keď sa jeho meno objavilo v zmluve, ktorú podpísal s grófom Battyánym, ktorá rodine Oblattovcov umožňovala zbierať palivové drevo z lesa vlastneného Battyánym.
Stojí za zmienku, že rodina Esterházyovcov vlastnila severnú časť Burgenlandu, vrátane mesta Eisenstadt, ako aj mestá Tata, Pápa a Baja v Maďarsku a časti Slovenska, zatiaľ čo rodina Battyányovcov vlastnila južnú časť Burgenlandu. Z toho možno pochopiť záujem Salamona Oblatta o zabezpečenie rastúceho vplyvu jeho potomkov v židovskej komunite v Eisenstadte.
Po Salamonovej smrti jeho vdova Feigla Oblattová predala dom v Pápe v roku 1773. Nie je známe, kedy a kde zomrela.
Najúžasnejšie na všetkých týchto skutočne úžasných odhaleniach je, že židovská rodina Oblattovcov mala priezvisko už v roku 1750, vzhľadom na to, že Židia v Uhorskom kráľovstve boli nútení prijať latinské mená a priezviská až okolo roku 1781, keď cisár Jozef II. vydal svoj „Tolerančný patent“.
Navštívil som židovské cintoríny v Nových Zámkoch a neďalekých Šuranoch, ale bez väčšieho úspechu. Našťastie, moja priateľka Ľudmila, ktorá sa už roky venuje dokumentovaniu židovských cintorínov na Slovensku, tieto dve miesta aj židovský cintorín v Mojmírovciach (kedysi Ürmény) zdokumentovala.
Medzi fotografiami náhrobných kameňov sa skrývalo niekoľko prekvapení:
Manželka rabína Oblatta: „Zosnula v svätý šabat, 9. tamuzu 5609 / Tu odpočíva skromná žena, rebecín / Verná svojej viere, nikdy nezišla z cesty / Bázeň Božia bola jej cieľom / Jej čistá duša nech odpočíva v tieni strážcu Izraela / Všetci, čo ju poznali, uznávali jej výnimočnosť / Manželka veľkého učenca, rabína ASHL (Avraham Shmuel Leib) / Nech je jej pamiatka požehnaná.“
Tento náhrobný kameň odhalil meno rabínovej manželky – Dina. To dáva zmysel, pretože každé z jej detí (tie, o ktorých som už mal dôkaz, aj tie, pri ktorých som len tušil) pomenovalo jednu zo svojich dcér Dina alebo nemecky Antonia, pričom sa všetky narodili po jej smrti.
Dcéra Rosalia / Sarah Kayla Schenková, rod. Oblattová:
„Zomrela v svätý šabat, 4. adaru I / Pochovaná v nedeľu, roku 5627 / Milá, skromná, zbožná a spravodlivá pani Keila Sarah (nech odpočíva v raji) / Manželka zosnulého ctihodného Ahrona Avrahama / Dcéra zosnulého veľkého rabínskeho učenca, nášho rabína / Avrahama Shmuela Yehudu (nech je pamiatka spravodlivých požehnaním) / a jej matky, rebecín Diny (nech odpočíva v raji) / Jej potomkovia ju oplakávajú / Po celý život bola statočnou oporou svojmu manželovi Abrahámovi / Opustila pozemský domov a vstúpila do duchovných výšin / Jej synovia volajú: „Kde je naša matka Sára?“ / Pomáhala chudobným a potrebným / Z jej lona vzišli potomkovia hodní Boha / Ach, vydala sa na cestu smrti. Hier ruhet / die ehrwürdige frau / Sara Schenk / Geboren OBLATT / Gestorben am 9. Februar 1867 / Friede seiner Asche!“
Tento náhrobný kameň definitívne potvrdil spojenie medzi Dr. Schenkom z Viedne, jeho starým otcom, rabínom Oblattom, a mojou vetvou rodiny.
Dcéra Katalin / Gitel Fonfederová, rod. Oblattová:
„Tu pochovaná / Statočná a spravodlivá pani Gittel / Manželka nášho rabína Mosheho Fonfedera / Nech je jeho pamiatka požehnaná / Vznešený plod vznešeného stromu / Dcéra veľkého rabínskeho učenca / Nášho rabína Avrahama Shmuela Yehudu Rakonitza / Zomrela v pondelok, 8. tišri 5644.“
Tento náhrobný kameň definitívne potvrdil spojenie medzi Dr. Schenkom z Viedne a rabínom z mojej rodiny.
A zlatý klinec programu:
V Nových Zámkoch sa našiel náhrobný kameň s nápisom:
„Tu odpočíva / Významná pani Reizel / Dcéra veľkého učenca, rabína Shmuela Leiba / Manželka rabína Avrahama Wolfa Neuhausa / Mnoho žien je statočných, no ty si ich všetky prevýšila / Bála si sa Boha a mala si múdre srdce / Pamiatka tvojich skutkov je vrytá do sŕdc tvojich synov / Tvoji potomkovia na teba nikdy nezabudnú / Zomrela 16. adaru 5643 / Nech je jej duša zviazaná v zväzku večného života. Hier ruhet / Theresia Neuhaus / gestorben im 66sten lebensjahre / Friede ihren Aschen.“
Vďaka matrikám, židovským genealogickým zdrojom, rabínskym spisom a hebrejským nápisom na náhrobných kameňoch v strednej Európe som mohol zostaviť rozsiahly rodokmeň. Obsahuje predkov rabína, jeho manželku a matku, ktoré zomreli dávno pred tým, ako sa začali viesť matriky pre Židov v Rakúsko-Uhorsku, jeho sedem detí, tridsať vnúčat a množstvo žijúcich potomkov roztrúsených po celom svete – od Aljašky po Maďarsko, Rakúsko, Izrael, Srbsko a dokonca aj Austráliu.
Okrem toho sa mi podarilo zostaviť tri ďalšie ROZSIAHLE rodokmene Oblattovcov, ktoré čakajú na deň, keď sa nám podarí vystopovať presné spojenie medzi všetkými vetvami tejto rodiny. Genetické testy dokazujú, že sú príbuzní, ale rozvetvili sa ešte predtým, ako väčšina rodín vôbec dostala priezvisko.
Zdokumentoval som aj moju vlastnú vetvu, pretože hroby Terézie (Reizel) Neuhausovej, rodenej Oblattovej, a jej manžela Abraháma Wolfa Neuhausa, ako aj hroby ich syna Leopolda (Reuvena Yehudu) Neuhausa a jeho manželky Ernestíny (Esther) rodenej Schwitzerovej, stále stoja v Nových Zámkoch.
Okrem toho som narazil na ďalšie prekvapenie: Ernestínin otec, Moritz (Moshe) Schwitzer, sa v starobe ako vdovec oženil s Antóniou (Dinou) Neuhausovou, staršou sestrou jeho zaťa Leopolda.
Mrzí ma, že som tieto objavy urobil až po smrti môjho starého otca. Rád by som sa s ním posadil a povedal mu, že Yehuda bol pomenovaný po svojom starom otcovi Leopoldovi Neuhausovi a je menovcom Leopoldovho starého otca, rabína. Myslím, že by sa zasmial, keby sa dozvedel, že je potomkom rabínskej dynastie, ale zároveň by bol dojatý a hrdý.
Milý čitateľ,
budem rád, ak sa podelíš o svoje postrehy, položíš otázky, alebo tento článok zdieľaš na sociálnych sieťach. Zároveň Ťa pozývam, aby si sa zaregistroval na tejto stránke a dostával upozornenia na nové príspevky.
Comentários