Svadba v Riu a rodinné stretnutie naprieč generáciami

Pred pár dňami som sa vrátil zo svadby v Brazílii a som plný dojmov a príbehov, o ktoré sa chcem podeliť. Táto cesta v sebe spojila radostné rodinné oslavy so zmysluplnými profesionálnymi stretnutiami – a ako sa v mojom živote často stáva, v centre toho všetkého bola genealógia.

Keď cestujete na rodinnú svadbu – obzvlášť na takú, ktorá vás zavedie do nečakaných končín – židovská genealógia má ten dar, že dokáže každý zážitok prehĺbiť, obohatiť a urobiť ho oveľa dojímavějším.

Rodinný míľnik v Riu de Janeiro

Toto nebola len taká obyčajná svadba. Ženíchom bol môj synovec – úplne prvý z našej mladšej generácie, ktorý sa oženil. Už len to bolo nesmierne vzrušujúce. Ale prečo práve Brazília?

Pretože nás tam priviedla láska. Môj synovec stretol svoju nevestu, rodáčku z Ria, počas jej študijného pobytu v Izraeli. Neskôr sa za ním presťahovala, no pre ňu bolo nesmierne dôležité, aby sa svadba konala v jej rodnom meste – obklopená rodinou, priateľmi a mestom, v ktorom vyrastala. Chcela, aby sme my, jej nová širšia rodina, spoznali jej svet predtým, ako ho opustí.

Bola to veľká prosba – letieť na svadbu cez kontinenty. No napriek tomu, že sme roztrúsení po troch kontinentoch, naša rodina neváhala venovať svoj čas, energiu a prostriedky, aby sme tam boli. A prišli sme – s nesmiernou radosťou. Nevesta nám na oplátku s ohromnou láskavosťou zorganizovala nielen svadbu, ale rovno celý týždeň aktivít a prehliadok. Otvorila nám dvere Ria, a to bol jednoducho nezabudnuteľný zážitok.

Ako dni plynuli, my sme nielen oslavovali, ale aj sa skutočne zbližovali. Spoznali sme jej rodinu – vrúcnych, láskavých a fascinujúcich ľudí – a vytvorili sme putá, ktoré boli ako z rozprávky.

Pre nás mala táto cesta ešte hlbší význam. Po troch rokoch odlúčenia (moje sestry a ja žijeme každá na inom kontinente) sa naša vlastná rodina konečne, v plnom počte, opäť stretla. Okrem toho priletelo aj niekoľko našich milovaných bratrancov a sesterníc z Holandska.

A možno najdojímavejšie zo všetkého: môj otec, teraz už takmer osemdesiatročný, stretol prvýkrát svoju sesternicu z Brazílie. Jej otec bol bratom môjho starého otca – to bola vetva našej rodiny, ktorá sa kedysi usadila v Južnej Amerike. Okrem jedného krátkeho stretnutia so mnou pred rokmi sa nikdy nestretla s nikým z našej strany rodiny. Byť svedkom tohto dávno očakávaného stretnutia bolo niečo mimoriadne. A bolo rovnako úžasné spoznať aj jej manžela, syna a nevestu.

A to najlepšie na tom bolo, že to všetko prebiehalo tak prirodzene a ľahko, akoby sme si boli v životoch jeden druhého odjakživa. Bolo to úplne iné ako niekedy býva pri prvom stretnutí s ľuďmi, dokonca aj s príbuznými. V tej vrúcnosti a otvorenosti sa ukázalo, že Brazílčania a Izraelčania sú si v mnohom podobní!

Prednáška v Riu de Janeiro

Aby toho nebolo málo, mal som tú česť predniesť prednášku v synagóge Edmonda J. Safru v Ipaneme.

Spolu s členmi židovskej komunity z Ria sme preskúmali:

• Historické prepojenia medzi brazílskymi Židmi a strednou Európou

• Hlavné udalosti, ktoré formovali tamojší židovský život

• Ako meniace sa hranice a právne systémy ovplyvňujú genealogický výskum

• Časté prekážky, s ktorými sa výskumníci stretávajú a ako ich prekonať

• Bohatstvo online archívov a zdrojov, ktoré sú dnes dostupné

  
  

Tiež som sa podelil o to ako historik, genealóg a rozprávač príbehov sprevádzam ľudí ich vlastnou Genealogickou džungľou – či už s cieľom posilniť ich identitu, odhaliť rodinné príbehy, získať európske občianstvo, alebo uchovať odkaz pre budúce generácie.

Genealóg Mattan Segev-Frank hovorí o židovských koreňoch v strednej Európe v synagóge Edmonda J. Safru v Ipaneme, spolu s rabínom Mošem Abutbulom. Autor fotografie: Ifat Golan

Odozva bola úprimná. Prednáška podnietila zmysluplné rozhovory a dokonca otvorila dvere k niekoľkým novým genealogickým pátraniam s ľuďmi, ktorých som ten večer stretol.

A v jednom prípade to viedlo k niečomu mimoriadnemu.

Znovuspojenie rodiny po takmer storočí

Ešte pred prednáškou ma online oslovila jedna žena. Pri svojom vlastnom pátraní zistila, že brat jej starého otca emigroval z Viedne do Ria de Janeira. Časom sa však kontakt medzi týmito rodinnými vetvami celkom stratil.

Objavila dokonca pozoruhodný detail: list, ktorý sa zachoval v archíve Medzinárodnej pátracej služby Červeného kríža. Poslala ho asi desať rokov predtým jedna rodinná príslušníčka z Brazílie v snahe nadviazať kontakt. Napriek jej najväčšej snahe sa jej však nepodarilo nikoho osloviť. Desať rokov ticha ju zanechalo skľúčenú.

Keď sa dozvedela, že cestujem do Ria, poprosila ma, či by som jej mohol pomôcť. A tak som na konci svojej prednášky zdieľal tento príbeh s publikom a spomenul priezvisko tej „stratenenej“ vetvy. Na moje veľké potešenie sa členovia komunity v synagóge ochotne prihlásili s ponukou pomoci.

V ten istý večer som jej už mohol poskytnúť telefónne číslo. Odvtedy si obe rodiny – kedysi rozdelené na takmer celé storočie – s radosťou vymieňajú fotografie, príbehy a spomienky. Zohrať čo i len malú úlohu pri takomto znovuzblížení je jednou z najväčších radostí mojej práce. Som nesmierne šťastný, že môžem svojim klientom priniesť tieto vzácne chvíle opätovného spojenia, ktoré pre ich rodiny znamenajú začiatok novej kapitoly.

Svadba: Tradície a symbolika

A nakoniec — samotná svadba.

Často žartujem, že v našej rodine máme tradíciu sobášiť sa pri vode: moji rodičia pri Galilejskom jazere, moje sestry pri Mŕtvom mori a Stredozemnom mori. Ja som vždy hovoril, že ak na mňa niekedy príde rad, musí to byť v Eilate – pri Červenom mori! Vždy som sa zamýšľal, či aj ďalšia generácia udrží túto neplánovanú rodinnú tradíciu nažive.

V Riu bola odpoveď, ktorá mi vyrazila dych.

Chuppah (svadobný baldachýn) bol postavený na nádvorí honosnej vily v štvrti Santa Teresa, s výhľadom na Atlantický oceán. V pozadí sa týčila hora Cukrová homoľa a z diaľky sa prizeral Kristus Vykupiteľ. Už len samotný pohľad bol nezabudnuteľný.

Svadobný obrad v pozadí s horou Cukrová homoľa. Autor fotografie: Ifat Golan

Vo vnútri oslava pokračovala v nádherne navrhnutých priestoroch, dotiahnutých do najmenších detailov. Dokonca aj zdanlivo nepodstatné prvky boli nabité rodinnou a genealogickou symbolikou, čo sa ma hlboko dotklo, a som si istý, že aj všetkých prítomných. Vďaka tomu všetko pôsobilo neuveriteľne prepojene. Dve veci sa ma obzvlášť hlboko dotkli:

1. Stena s rodinnými svadbami – čiernobiele fotografie rodičov, starých rodičov, tiet, strýkov, prastarkých a ich súrodencov, láskyplne zarámované v zlate a usporiadané na pozadí s kvetinovými motívmi. Je to pripomienka, že každý pár stojí na pleciach generácií.

   
   

   

   Jedna polovica steny s fotografiami z minulých rodinných svadieb.

2. Samotná Chuppah – ručne ju vyrobila moja mama a už bola použitá aj na svadbách oboch mojich sestier. Mám hlbokú náklonnosť k rituálnym predmetom, ktoré sú presýtené genealogickou symbolikou: Chuppot, plášte na tóry, vyšívané rodokmene a ďalšie. Premieňajú tradíciu na živú spomienku. (Ďalším príkladom sa budem venovať v budúcom príspevku.)
   

   

   Ručne vyrobená Chuppah, ktorú vytvorila Nava Tibbon-Segev

   
   

Celým večerom sa niesla vrúcnosť, láska a pocit prepojenosti medzi generáciami. Bola to oslava, ktorá vzdávala hold nielen samotným snúbencom, ale aj rodinám, príbehom a tradíciám, ktoré ich navzájom spojili.

Pohľad vpred

Taký bol môj august: znovuzjednotenie rodinných vetiev naprieč kontinentmi, oslava lásky, prednáška, ktorá podnietila nové objavy, a dokonca aj vyriešenie genealogickej záhady starej takmer storočie.

Teraz, keď som späť doma a zvykám si na rutinu, pokračujem v práci na špeciálnom projekte, o ktorý sa s vami čoskoro podelím.

Dovidenia nabudúce,

Mattan