Rodina Grünwald – moravskí potomkovia rabína „Panim Meirot“. 1.časť
- Mattan Segev-Frank
- Dec 19
- 8 minút čítania
Tento príspevok je pokračovaním môjho rodinného výskumu, v ktorom sledujem potomkov rabína Meira Eisenstadta, známeho ako „Panim Meirot“. S využitím archívnych záznamov a klasických rabínskych prameňov odkrývam históriu rodina Grünwald – moravskej vetvy jeho rodu. V texte spresňujem mená, dátumy i príbuzenské väzby a navraciam zabudnuté osudy späť do zdokumentovanej histórie.
V jednom zo svojich prvých blogových príspevkov som opísal, ako mi genealogický prieskum v archívoch a databázach z Poľska a Bieloruska pomohol odhaliť presné a priame prepojenie mojej rodiny s rabínom Meirom Eisenstadtom. Tento autor rabínskeho spisu „Responsa Panim Meirot“ je mojím predkom v ôsmom pokolení; línia k nemu vedie cez jeho dcéru Ruchlu, ktorá žila v meste Biala (dnešný Brest-Litovsk v Bielorusku). Dnes sa pozrieme, ako do príbehu zapadá rodina Grünwald.
Dnes by som rád priniesol spresňujúce informácie o ďalšej vetve jeho potomkov. Táto časť rodiny žila na Morave, na území dnešnej Českej republiky, odkiaľ sa neskôr jej členovia rozpŕchli do celého sveta.
Najprv by som chcel čitateľom, ktorí neovládajú hebrejčinu, objasniť pôvod mena „Panim Meirot“. V prostredí tradičnej hebrejskej rabínskej vzdelanosti bolo bežným zvykom, že významný rabín sa stal známym nie pod svojím vlastným menom, ale pod názvom svojho najvplyvnejšieho diela – obzvlášť vtedy, ak si táto práca získala uznanie už počas jeho života. Takto sa rabín Moše Sofer stal slávnym pod menom Chatam Sofer, rabín Jechezkel Landau ako Noda Bi-Jehuda, Šabtaj ha-Kohen ako Šach (podľa diela Siftei Kohen), ľvovský rabín David Charif ako Turei Zahav (Taz), Mozes Grünwald ako Arugot ha-Bosem a David Deutsch podľa svojho diela Ohel David. Podľa tejto tradície sa aj na rabína Meira Eisenstadta začalo odkazovať názvom jeho hlavného diela Panim Meirot, čo je meno, pod ktorým je v rabínskej literatúre bežne známy.
Ako sa na významného a uznávaného rabína patrí, rodokmeň „Panima Meirota“ bol vždy stredobodom odborného záujmu. Jeden z priekopníkov židovského genealogického výskumu v strednej Európe, Dr. Bernhard (Dov Ber) Wachstein, ho podrobne zmapoval vo svojej knihe z roku 1922 s názvom „Die Grabschriften des alten Judenfriedhofes in Eisenstadt“ (Náhrobné nápisy na starom židovskom cintoríne v Eisenstadte). Táto publikácia je dostupná online v nemčine aj v hebrejčine. V časti, kde Wachstein uvádza zoznam potomkov autora „Panim Meirot“, píše:
„Žil tam jeho syn Eliezer, ktorý kráčal v otcových šľapajach a pôsobil ako predstavený židovskej obce v poľskom meste Siedlce. Jeden z Eliezerových synov, Jaakov, žil v Londýne, kde v roku 1770 vydal knihu ‚Toldot Jaakov‘. [Túto publikáciu si netreba zamieňať s rovnomennou knihou z roku 1918, ktorú v Londýne vydal rabín Dr. Charles/Jaakov Koppel Duschinsky ako biografiu svojho prastarého otca, rabína menom Jaakov Koppel Altenkunstadt-Reich, známeho pod menom Koppel Charif – pozn. M. S. F.]. Wachstein ďalej uvádza: ‚K Jaakovovým potomkom patrí aj rabín Moritz Grünwald (v čase svojej smrti pôsobil ako hlavný bulharský rabín; zomrel 10. júna 1895 v Londýne). Ten na 26. strane svojej knihy o rabínoch z Mladej Boleslavi (Jungbunzlauer Rabbiner) uverejnil aj grafický rodostrom svojho rodu.
Časť Wachsteinovej knihy venovanú potomkom Panima Meirota preložil do angličtiny zosnulý Bernard Israelite Kouchel. Nanešťastie v nej vynechal mnohé hebrejské texty, no preklad je dostupný online na stránkach portálu JewishGen. Treba však podotknúť, že Wachstein hneď v úvode podrobne nerozpísal celý rodokmeň, ale iba odkázal na pôvodný zdroj.
V novom vydaní diela ‚Responsa Panim Meirot – prelomové Nové vydanie‘ z roku 2012 sa nachádza dodatok od rabína Jechiela Goldhabera s názvom ‚Dejiny rabína Panim Meirot‘. Tento text podrobne mapuje líniu rabínových potomkov. Keďže som však vedel, že pri výskume mojej rodovej vetvy Goldhaber nezašiel ďalej, než mu dovoľovala bežne dostupná rabínska literatúra, rozhodol som sa jeho údaje preveriť a porovnať s archívnymi prameňmi. Pri spracovávaní tejto časti rodiny Goldhaber v poznámke pod čiarou č. 218 uvádza:
„Manželka rabína Jaakova sa volala Ráchel. Ich dcéra Chava sa vydala za rabína Izraela Grünwalda z moravského Bzenca. Mali spolu syna, rabína Jozefa Cviho, ktorý v Bzenci štyridsať rokov pôsobil ako dajan (rabínsky sudca) a ‚maggid mešarim‘ [významný kazateľ obdarený rečníckym talentom a hlbokými znalosťami Tóry, ktorého úlohou bolo povzbudzovať židovskú obec k štúdiu a zbožnému životu – pozn. M. S. F.].
Jozef Cvi [narodený v židovskom roku 5545 (1845), zomrel 7. sivanu 5619] bol autorom knihy‚Kab Jozef‘. Išlo o zbierku článkov, ktoré mali slúžiť ako pamiatka pre synov Izraela – aby v každej paraši a rôznych legendách našli hlbší zmysel a aby starší v texte nachádzali mravné ponaučenie, napísané mnou, malým a najmladším Jozefom Cvi, synom zosnulého Izraela Grünwalda (nech je jeho pamiatka požehnaná), zo svätej obce Bzenec, potomkom MAHARAM-a Aša v štvrtom pokolení. Kniha nebola nikdy vydaná tlačou. Vyššie uvedené informácie, ako aj rodokmeň potomkov rabína Jaakova, spracoval jeho pravnuk Dr. Maurice Greenwald vo svojej knihe‚Jungbunzlauer Rabbiner‘, Praha, 5648 (1888), s. 26 [uverejnené v Jüdisches Zentralblatt, Praha, 1888].“
Napriek všetkým detailom Goldhaber sprístupnil hebrejsky hovoriacim čitateľom v podstate len informácie z Grünwaldovej knihy, na ktorú odkazoval už Wachstein v roku 1922. Nepridal k nim žiadne nové podrobnosti ani výsledky vlastného výskumu.
Ak však skombinujeme a vzájomne porovnáme informácie z týchto troch zdrojov (ktoré sú dnes dostupné online na rôznych portáloch) s archívnymi dokumentmi z genealogických databáz, môžeme získať oveľa ucelenejší a presnejší obraz aj o tejto vetve potomkov autora Panim Meirot. Rád by som preto využil túto príležitosť a doplnil nové, doteraz nezverejnené informácie o tomto rodokmeni:
V prvom rade treba spomenúť, že kniha ‚Toldot Jaakov‘ od vnuka rabína Panim Meirot – Jaakova ben Eliezera ben Meira Eisenstadta – na rozdiel od iných diel tohto žánru rabínskej literatúry neobsahuje takmer žiadne zmienky o jeho predkoch ani podrobné genealogické údaje. Navyše, vzhľadom na to, že kniha vyšla v roku 1770 (teda takmer sto rokov predtým, než väčšina komunít v strednej Európe začala viesť matriky (alebo ‚pinkasy‘), najstaršie dokumenty, ktoré sa mi podarilo vypátrať, sú až záznamy o úmrtí jeho dcéry Chavy (v latinskej podobe zapísanej ako Eva) a jej manžela Izraela Grünwalda.
Izrael Grünwald sa narodil okolo roku 1756 a zomrel 1. mája 1812 v moravskom Bzenci. Jeho manželka Eva sa narodila približne v roku 1755 a na rovnakom mieste aj 19. marca 1840 zomrela.
Mali spolu najmenej tri deti:
A. Herschel (Jozef Cvi) sa narodil okolo roku 1784.
B. dcéra Bella sa narodila 14. apríla 1799.
C. dcéra Rivka sa narodila 28. februára 1802 a zomrela ako štvorročná 12. januára 1806.
Je rozumné predpokladať, že detí mali viac, najmä vzhľadom na pätnásťročnú priepasť medzi Herschelom a jeho sestrou Bellou. Záznamy o nich sa však nezachovali – v sprievodnom indexe (registri) zostali len mená, no bez širšieho kontextu či úplných informácií.
Dňa 29. augusta 1804 sa v Bzenci Herschel (Jozef Cvi) Grünwald oženil s Juditou, rodenou Strassler, narodenou v roku 1784. Spolu mali sedem detí:
Chaya Grünwald, narodila sa v Bzenci 7. septembra 1805 a zomrela tam o mesiac neskôr, 9. októbra 1805.
Jeremiáš (Jeremiah) Grünwald, narodil sa v Bzenci 13. januára 1807 a zomrel tam 9. marca 1809.
Izrael Grünwald, narodil sa v Bzenci 18. augusta 1812 a zomrel tam 16. septembra 1812.
Ráchel Grünwald, narodila sa v Bzenci 12. marca 1814.
Salomon Löbel (Šalom Jehuda) Grünwald, narodil sa v Bzenci 9. augusta 1816. Dňa 26. augusta 1844 sa oženil s Juli (Jutaš), rodenou Reiss (nar. 1824). Mali najmenej tri deti: Sigmunda (narodil sa presne na prvé výročie ich svadby 26. augusta 1845), Jozefa Hirsch a Heinricha.
Juli Grünwald, rodená Reiss zomrela v Bzenci 21. decembra 1905, kde je aj pochovaná. Záznam o úmrtí Salomona Löbela sa nezachoval a nenašiel sa ani jeho náhrobný kameň, no jeho meno figuruje v indexe úmrtných záznamov.
Izrael Joachim Grünwald, narodil sa v Bzenci 22. mája 1819 a zomrel tam 26. januára 1820.
Jakob (Jacob) Grünwald, narodil sa v Bzenci 16. októbra 1821.
Judita Grünwald, rodená Strassler zomrela v Bzenci 23. decembra 1829. Približne o deväť mesiacov neskôr, 9. septembra 1830, sa Jozef Cvi oženil druhýkrát – jeho manželkou sa stala Rivka Strümplert. Rivka zomrela 27. novembra 1853 a je pochovaná v Bzenci. Samotný Jozef Cvi Grünwald skonal 8. júna 1859 a odpočíva na tom istom cintoríne.
Najmladší syn Jozefa Cviho, Jakub (Jacob) Grünwald, sa v neznámom čase a na neznámom mieste oženil s Antoinettou „Toni“ Bock (dcérou Markusa Bocka a Sáry Jellinek). Mali spolu dvoch synov:
Dr. rabín Moritz (Mordechaj) Greenwald, narodený 29. marca 1853 v Uherskom Ostrohu. Podrobnosti o tejto rodovej línii rozoberiem nižšie.
Adolf Albert Grünwald, narodený okolo 26. novembra 1854. Jeho meno sa objavuje v súpise obyvateľov Bzenca z roku 1857. Neskôr sa spomína ako svedok pri narodení svojej neteri Marianny Grossmann vo Viedni v roku 1895.
Zdá sa, že Antoinette zomrela približne v čase Adolfovho narodenia, pretože zakrátko sa Jakob oženil s Rosaliou (Sárou) Bock [narodenou 26. januára 1831 v Uherskom Brode Abráhamovi a Júlii Bock]. Je pravdepodobné, že jeho dve manželky, ktoré mali rovnaké dievčenské priezvisko, boli nejakým spôsobom príbuzné, no ich presný vzťah nie je známy.
Jakob Grünwald pôsobil celých 40 rokov ako učiteľ a melamed (učiteľ náboženstva) v židovskej obci v Uherskom Ostrohu.
Rosalia Grünwaldová, rodená Bocková zomrela 8. marca 1906 a je pochovaná v Bzenci. Jakob ju nasledoval 21. júna 1907 a odpočíva na tom istom cintoríne.
Jakob a Rosalia mali spolu ďalších sedem detí. Moritz Greenwald ich vo svojej knihe síce uvádza menovite, no bez akýchkoľvek ďalších podrobností. Tu sú informácie, ktoré sa mi podarilo doplniť:
Henrietta (Jetti) / Judit Donát, rodená Grünwald, narodila sa v roku 1858 v Bzenci. Vydala sa za Eduarda (Ašera) Donáta (čas a miesto svadby nie sú známe) a žili v srbskej Subotici. Mali deväť detí, z ktorých tri padli v prvej svetovej vojne. Viacerí ich potomkovia (deti i vnúčatá) sa stali obeťami holokaustu, no členovia tejto vetvy prežili a dodnes žijú v Srbsku a Izraeli. Henrietta zomrela v roku 1938 v Subotici, kde je pochovaná v spoločnom hrobe so svojou dcérou a vnučkou.
Dr. Josef Hirsch Grünwald, narodil sa 25. decembra 1859. Vyštudoval medicínu a usadil sa vo Viedni. Tam sa 16. apríla 1893 oženil s Florou Müller [narodenou 5. septembra 1869 vo Viedni Louisovi Müllerovi a Manuele Silberknopf]. Mali štyri deti: Fridu, ktorá zahynula počas holokaustu; Hedvigu [1898–1903] a Theodora [1900–1918], ktorí zomreli mladí a sú pochovaní spolu s otcom; a syna Roberta [1896–1951], ktorý emigroval do Anglicka, kde žil s manželkou Lillian. Dr. Josef Hirsch Grünwald zomrel vo Viedni 10. mája 1931 a pochovali ho o dva dni neskôr v staršej židovskej časti Ústredného cintorína (Wiener Zentralfriedhof, Brána č. 1).
Hermína Grossmann, rodená Grünwald, narodila sa 24. marca 1864 v Uherskom Hradišti. Vydala sa za Markusa Grossmanna [narodeného 12. decembra 1866 v obci Police, ČR]. Žili vo Viedni až do druhej svetovej vojny. Dňa 27. augusta 1942 ich z Viedne deportovali do Terezína a 26. septembra 1942 ich previezli do vyhladzovacieho tábora Treblinka, kde boli zavraždení. Mali dve deti:
Marianna Müller, rodená Grossmann, narodená 16. januára 1895 vo Viedni. 20. septembra 1921 sa vydala za Otta Müllera; ich ďalší osud nie je známy.
Eric Grossmann, narodený 1. októbra 1904 vo Viedni. Oženil sa so Sári a mali jednu dcéru. Eric zomrel v decembri 1983 v Anglicku.
Jeanette Grünwald, narodila sa 26. januára 1866 v Uherskom Hradišti. Jej osud zostáva neznámy.
Malvína Grünwald, narodila sa 5. júla 1868 v Uherskom Hradišti. Jej osud takisto nie je známy.
Eduard Izidor Grünwald, narodil sa 25. júla 1874 v Uherskom Ostrohu. 12. mája 1895 sa oženil s Ester Schulman [narodenou v roku 1867 Jakubovi Schulmanovi a Regine Kestler]. Mali tri deti: Richarda (nar. 1896), Otta (nar. 1897) a Irenu (nar. 1899), ktorá sa vydala za Dr. Šloma Ašera Birnbauma. Osudy všetkých troch detí sú nateraz neznáme.
Fanny Müller, rodená Grünwald. Dátum ani miesto jej narodenia nie sú známe, no Moritz Greenwald ju spomína ako jedno z detí svojho otca z druhého manželstva. Hoci sa mi zatiaľ nepodarilo nájsť svadobnú matriku, vieme, že sa vydala za Michaela Müllera a mali štyri deti:
Sidónia Müller, nar. 1885 v Hodoníne.
Wilhelm Müller, nar. 1887 v Hodoníne.
Heinrich Müller, nar. 1889 vo Viedni.
Otto Müller, nar. 12. apríla 1896 vo Freibergu – nie je jasné, či ide o nemecký Freiberg alebo iné miesto s historickým názvom, napr. Příbor). 20. septembra 1921 sa vo Viedni oženil so svojou sesternicou Mariannou Grossmann.
Na tomto mieste príspevok preruším, aby si záujemcovia mohli zakresliť doteraz opísanú vetvu rodokmeňa. Svoj ďalší text potom venujem priamo rabínovi Moritzovi (Mordechajovi) Grünwaldovi a jeho potomkom.
...Pokračovanie nabudúce
Komentáre